ja_mageia

Najvýraznejšou prírodnou dominantou Horehronia sú Nízke Tatry, ktoré z juhu ohraničuje výrazne nižšie položená krajina - Horehronské podolie. Nízke Tatry predstavujú mohutnú a ťažko priestupnú horskú bariéru medzi horným Považím a Horehroním. Tektonické pohyby vyzdvihli Nízke Tatry do nadmorských výšok, vďaka ktorým sú po Tatrách druhým najvyšším horstvom na Slovensku a v Západných Karpatoch.

Najvyšší vrch celého pohoria je Ďumbier (2043 m). Z geomorfologického hľadiska sa Nízke Tatry členia na Ďumbierske Tatry a Kráľovohoľské Tatry. Hranica medzi nimi vedie dolinou Šťiavničky do sedla Čertovica. Kráľova Hoľa (1946 m) sa spomína v mnohých legendách a ospevuje v národných piesňach. Spolu s vysokotatranským Kriváňom je národným vrchom Slovákov.

Z južnej strany Horehroniu dominujú tri pohoria: Muránska planina, Veporské vrchy a Poľana. Prírodné hodnoty Horehronia sú chránené vo viacerých národných parkoch a prírodných rezerváciách. K najznámejším a najvýznamnejším patrí Národný park Nízke Tatry (NAPANT), ktorý vyhlásili v roku 1978. Ďalším národným parkom je Muránska planina (od roku 1997). Vďaka dobre vyvinutému krasu sa tu chráni množstvo priepastí, jaskýň, závrtov, ponorov a vyvieračiek. Medzi svetové unikáty patrí endemyt lykovec muránsky, ktorý sa nevyskytuje nikde inde na svete. Na juhozápade Horehronia sa rozkladá CHKO Poľana, ktorú v roku 1990 zaradili do siete biosférických rezervácií medzinárodného programu MaB patriaceho pod UNESCO. 

Zdroj: Krásy Slovenska 11-12/2006, Viera Dvořáková a Daniel Kollár (krátené)