ja_mageia

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1380, kedy sa spomína pod názvom Beneshawa. Ďalej sa obec spomína v „Lesnom poriadku“ kráľa Maximiliána z r. 1585, ktorý hovoril o dvoch obciach - Benesium Maius a Minus. Prvými obyvateľmi boli osadníci dolujúci zlatú, striebornú, medenú a železnú rudu. Po útlme baníctva v 16. stor. sa preorientovali na drevorubačstvo, chov dobytka a obrábanie pôdy. Niektoré pôvodné mená ako Citterberg, Laubert svedčia o nemeckom pôvode osadníkov. Pôvodní obyvatelia vytvorili osady Beňuš, Gašparovo, Braväcovo, Pôbišovo, Filipovo, Podholie a Srnkovo. Celé toto územie sa nazývalo Biele alebo Horné Handle. Roku 1710 tvorilo Beňuš a priľahlé osady 38 dreveníc z toho Beňuš 9, Pôbišovo 4, Filipovo 5, Gašparovo 3 Braväcovo, Podholie a Srnkovo 17 dreveníc.

V rokoch pred druhou svetovou vojnou sa tunajšie lesné robotníctvo búrlivo domáhalo zlepšenia svojho postavenia (štrajk r. 1936). Hromadná cestná dedina, vyvinula sa z potočnej radovej. Bývanie z 19. stor. predstavujú zrubové trojpriestorové domy so studeným pitvorom, izbou (v izbe bloková pec a kozub, sekundárne pristavaný sporák) a komorou, často delenou na dva priestory. Domy podmurované kamennou podmurovkou, omazané a obielené. Hospodárske stavby postavené oddelene v otvorenom dvore. Strechy sedlové pod šindľom, štít má podlotnenicu, kabrinec a hálku. V izbe bývajú palubovky, v pitvore a komorách hlina (dom č. 20 v osade Pôbišovo, dom č. 39 v osade Filipovo z r. 1837). Drevorubačský dvojdom v osade Braväcovo predstavuje dom č. 38 až 39. Po r. 1945 zrubové i murované domy s priestormi radenými za sebou aj do štvorca.

V súčasnosti sa Beňuš, ako administratívna samosprávna jednotka skladá zo štyroch sídelných jednotiek (miestnych častí): Beňuš, Pôbišovo, Gašparovo, Filipovo. Obytnú štruktúru dotvárajú menšie urbanizované jednotky Stará Píla východne od miestnej časti Beňuš a západne od Filipova je sídelná jednotka Liesková. Beňuš ako obec je situovaný v údolí horného toku Hrona. Prírodné a technické danosti územia nedovoľovali v minulosti rozvinúť kompaktnú sídelnú štruktúru ani v jednej sídelnej jednotke. Prírodným prvkom, ktorý svojou existenciou ovplyvňuje sídelný útvar Beňuš je rieka Hron. Technické diela akými sú železnica a štátna cesta I. tr. č. 66, obmedzili možnosti rozvoja obytnej zóny svojimi ochrannými pásmami, ako aj telesami svojich trás.